Každý dobrý tenista zakladá svoju hru na kvalitnom podaní, ale najlepší tenisti sveta majú špičkový aj return. Na súperove podania odpovedajú obdivuhodnými údermi. Predstavujeme 10 tenistov s najlepším returnom v histórii z pohľadu percentuálnej úspešnosti.
10. David Ferrer, 32 %, 870 zápasov
Španielsky tenista je považovaný za jedného z najhúževnatejších a najagilnejších tenistov na okruhu. Veľkú časť víťazných duelov postavil na veľmi dobrej hre na základnej čiare. Asi najväčším úspechom jeho doterajšej kariéry je finále grandslamu Roland Garros z roku 2013, v ktorom nestačil na krajana Rafaela Nadala.
9. Alberto Berasategui, 32 %, 473 zápasov
Ďalší, ale o niečo menej známy zástupca tenisovej školy z Pyrenejského polostrova. Na vrcholnej úrovni pôsobil v rokoch 1991-2001. Jeho najväčším úspechom je taktiež finále Roland Garros, do ktorého sa prebojoval ešte v roku 1994.
8. Guillermo Pérez Roldán, 33 %, 370 zápasov
Bývalý argentínsky reprezentant bol známy hlavne ako kvalitný hráč na antuke. Hovorilo sa to o ňom už počas juniorskej kariéry, keď v rokoch 1986 a 1987 vyhral juniorský Roland Garros. Tieto tituly sa ale stali vrcholom jeho kariéry, hoci na prelome desaťročí zaznamenal aj seniorské triumfy. Pri prvom seniorskom titule dokonca zdolal vo finále Mariána Vajdu.
7. Franco Davín, 33 %, 306 zápasov
Bývalý argentínsky tenista, ktorého najlepším postavením v rankingu ATP bolo 30. miesto na konci sezóny 1990. Momentálne zastáva funkciu trénera talentovaného Juana Martína del Potra. Najväčším úspechu Davína na je štvrťfinále grandslamového Roland Garros z roku 1991, keď nestačil na antukového špecialistu Martína Jaitea.
6. Rafael Nadal, 33 %, 825 zápasov
V súčasnosti najlepšieho španielskeho tenistu a trojku svetového rebríčku poznáme pod prezývkou Rafa. Kráľ antuky má zatiaľ na konte 14 titulov z grandslamov, pričom 9 z nich tvoria triumfy na Roland Garros. Za posledných 10 sezón prehral na tomto podujatí iba jediný zápas, a to v roku 2009, keď nestačil v 4. kole na Švéda Robina Söderlinga.
5. Vijay Amritraj, 33 %, 673 zápasov
Predstaviteľ indickej tenisovej školy sa dostal do povedomia fanúšikov najmä účasťami vo finále Davis Cupu v rokoch 1974 a 1987. Nemalé úspechy zažíval aj na podujatiach spadajúcich pod ATP. Pocity radosti zažíval v dvojhre i vo štvorhre, kde väčšinou nastupoval po boku svojho brata Ananda. Celkovo počas kariéry nazbieral 29 turnajových víťazstiev.
4. Eduardo Bengoechea, 34 %, 219 zápasov
Najväčším úspechom tohto argentínskeho rodáka boli finálové účasti na turnajoch vo štvorhre v rokoch 1985 a 1988 na domácej pôde v Buénos Aires. Najlepším rankingovým postavením tenistu, ktorý mal prezývku Bengo, bolo 21. miesto v septembri 1987.
3. Guillermo Sebastián Coria, 35 %, 324 zápasov
Vďaka svojím schopnostiam na kurte si tento bývalý argentínsky tenista vyslúžil prezývku Čarodejník. Postrachom jeho súperov bol najmä kvalitný obojručný bekhend. Najväčšie úspechy zažil na antukovom dvorci. Získal titul na juniorskom Roland Garros 1999, keď vo finále zdolal krajana Davida Nalbandiana. Medzi seniormi to najďalej dotiahol do finále Roland Garros 2004. Na svojom konte má okrem toho aj dva tituly z Masters Series, ako inak z antuky.
2. Jay Berger, 36 %, 219 zápasov
Bývalému americkému tenistovi zhatili sľubnú tenisovú kariéru chronické zranenia kolena. Avšak, za 5 sezón medzi profesionálmi sa dokázal vyšvihnúť do top ten svetového rebríčka, pričom jeho najlepším postavením bolo 7. miesto v jeho najlepšej sezóne 1990. Vtedy dosiahol najväčší kariérny úspech, ktorým bolo finále na podujatí ATP Masters Series v Kanade. Rok po tom ale prišiel pre spomínané problémy koniec kariéry. Momentálne pôsobí ako tréner v americkom rozvojovom programe USTA.
1.Harold Solomon, 38 %, 888 zápasov
Najväčším postrachom pre súperov pri ich podaní bol tento bývalý americký reprezentant, ktorý za svoju kariéru nazbieral úctyhodných 22 titulov vo dvojhre. Svoje úspechy pritom získal na rôznych povrchov, čo svedčí o nie príliš často vídanej univerzálnosti. Zaznamenal tituly aj v tímovej súťaži, teda v Davis Cupe v rokoch 1972 a 1978. Jediné, čo mu v jeho inak skvelej kariére chýbalo, bol zisk titulu na podujatí veľkej štvorky. Najväčším úspechom bola finálová účasť z roku 1976, keď v rozhodujúcom stretnutí Roland Garros nestačil na Taliana Adriana Pannatta. V roku 2013 sa mu dostalo najväčšej pocty, akú len môže športovec dostať, bol totiž uvedený do tenisovej Siene slávy.
Súvisiace články
• TOP 10 tenistov s najlepším podaním v histórii
• TOP 5 tenisových „kraťasov“ z posledných rokov
